MICHALOVCE. O existencii múzea, ktoré vzniklo v obci Hnojné pred tridsiatimi rokmi, dnes málokto vie. Hoci je svojimi zbierkovými predmetmi jedinečné, nespomína sa v žiadnych turistických a propagačných materiáloch. Múzeum sa pritom nachádza v blízkosti Zemplínskej šíravy, ktorú každoročne navštívia tisícky rekreantov.

Ukrýva vzácne exponáty

Múzeum otvorilo svoje brány prvýkrát v roku 1976. Mapuje život vidieka v regióne Zemplína. Jeho expozície tvoria zbierkové predmety, ktoré historici vyzbierali z okolitých obcí Michalovského a Sobranského okresu. Múzeum sa zameriava najmä na poľnohospodárstvo a tkáčsku výrobu. Súčasťou jeho zbierky sú viac ako polstoročné vozy, sejačky, mláťačky, pluhy, tkáčske stroje, rôzne náradie, ale aj vzácny poštový voz, grófske sane a kováčske mechy. V hangári dokonca parkuje aj jeden z prvých traktorov, ktorý brázdil tunajšie polia.

V areáli múzea sa nachádza tradičný roľnícky dom. Návštevníci v ňom môžu vidieť, ako žili Zemplínčania pred sto rokmi.

Múzeum bolo v prevádzke vyše tridsať rokov. Konzervátorka zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach Mária Kohútová uviedla, že turistov a väčšie skupiny návštevníkov tu v minulosti sprevádzali lektori a odborní pracovníci michalovského múzea. Od roku 1997 je múzeum zatvorené. Odvtedy chátra.

Bývalá riaditeľka Zemplínskeho múzea Dana Barnová vysvetlila, že dôvodom jeho zatvorenia bol nedostatok financií na jeho prevádzku a personálne zabezpečenie. V múzeu bola aj nízka návštevnosť a príjmy zo vstupného nepostačovali na vykrytie prevádzkových nákladov.

Chcú zachrániť, čo sa dá

Správcom je Zemplínske múzeum v Michalovciach. Etnograf a poverený riaditeľ múzea Maroš Demko hovorí, že túto situáciu chcú riešiť. "Hoci je múzeum zatvorené, snažíme sa jednotlivé zbierkové predmety uchovať v čo najlepšom stave, zakonzervované. V areáli zabezpečujeme aj pravidelné kosenie. Jedným z možných riešení je rekonštrukcia múzea alebo premiestnenie jeho zbierok do múzea v Michalovciach. Všetko bude závisieť od financií," vysvetlil Demko.

Dodal, že na prípadnom obnovení činnosti múzea by sa mala podieľať aj obec. Historik Martin Molnár uviedol, že predmety ošetrujú niekoľkokrát do roka, aby im schátrané prostredie čo najmenej ublížilo. Vozy, sejačky a mláťačky sú uložené v hangári, aby neboli vystavené vplyvom počasia.

Múzeum by oživilo cestovný ruch

Múzeum sa nachádza pri hlavnej ceste v smere na obec Jovsa. Má jedinečnú polohu, susedí s vodným mlynom, ktorý patrí medzi technické pamiatky. Žiaľ, aj mlyn je v zlom stave a chátra. Niektorí obyvatelia Hnojného sú presvedčení, že múzeum by sa malo obnoviť.

Starostka Helena Kráľová (Smer) o budúcnosti múzea a o jeho možnom využití odmietla hovoriť. "Je to vecou Zemplínskeho múzea," povedala a zložila telefón.

Prezident Regionálneho združenia turizmu Zemplína Ján Ďurovčík hovorí, že obnovenie múzea by prospelo turistike a rozvoju cestovného ruchu v okolí Šíravy. "Určite. V každom prípade by sa Košický samosprávny kraj, Zemplínske múzeum aj obec mali spojiť a vyvinúť väčšie úsilie a snažiť sa ho obnoviť. Aj v rámci rôznych projektov na rozvoj a obnovu vidieka".

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín